Žiaci 1. stupňa sa veľmi usilovne zapojili do pôstnej aktivity Tehlička pre misie 2021 – tento rok zameranej pre misionárov pôsobiacich v Jakutsku. Keďže tam pôsobí aj „náš“ salezián don Laco Babača, tak sme mu do Jakutska zaslali myšlienky, pozdravy, spomienky, priania.... žiakov 7. a 8. ročníka a ich rodičov. Tu prinášame jeho slová, milé spomienky, ako aj porovnania života na Slovenku a Rusku.
Ale nechajme už hovoriť don Laca:
Milí žiaci,
Vaše listy ma úplne šokovali, toľko krásneho priania, ďakujem. Pamätám si Vás spred troch rokov, čo ste terajší siedmaci a ôsmaci. Myslím si, že teraz by som Vás už nespoznal, lebo ste určite vyrástli a zmenili sa.
Veľmi mi chýba učenie v škole. Pinpongový krúžok. I stretká s mladými každý deň poobede. A cez víkend bolo vždy, vždy niečo zaujímavé tiež – v zime ples, rôzne výlety autobusom, v lete pešo do Ria, guláš pri škole atď. Chýba mi svätá omša s deťmi každú stredu ráno, či na prvý piatok na obed. A najviac mi chýba utorková detská svätá omša. Tú som mal radšej ako nedeľné sväté omšeJ Vy, deti, dokážete vytvoriť úžasnú atmosféru.
Chýbajú mi aj Vaši učitelia, v zborovni sme sa vždy veľa nasmiali, popriali si často k meninám či narodkám, jedli často veľmi chutné koláčiky a priberaliJ
Na slovenských deťoch sa mi páčilo, že vždy vrátili veci na miesto. Hrali ste sa hry tak, aby ste hry nezničili a mohli sa hrať aj zajtra. To jakutské a ruské deti nevedia.
Z druhej strany chlapci hrajú futbal ohľaduplne, nie agresívne, nehádajú sa tak ako na Slovensku. Veľa sa tu hráva aj basket, lebo sme vo východnej Ázii. A mladí hrajú super volejbal, čo na Slovensku mladí takmer nevedia.
Niekoľko detailov k ruskej škole: deti v škole nosia uniformu, aj učitelia sú vždy elegantne oblečení, nie ako ja, keď som učil v NámestoveJ Deti sa učia na dve smeny vo všetkých základných a stredných školách, lebo detí je veľa. Všetky školy v meste majú nad 1.000 žiakov, niektoré viac ako 2.000. Deti sa učia aj v sobotu. Predstavte si, že prídete zo školy domov v sobotu večer, piataci o šiestej, siedmaci o siedmej. Občas musia do školy aj v nedeľu, napríklad na súťaž z angličtiny, či na triednickú hodinu alebo nejaký program. Cez jarné prázdniny deti, čo sa učia na trojky, museli povinne sedieť doma a robiť úlohy. Večer cez whatsap to poslali učiteľkám na skontrolovanie a dostávali úlohy na ďalší deň. Polovica detí nemohla prísť preto na tábor, hoci sa tešili a mamy ich prihlásili. Super prázdniny, však?
Ani raz som nepočul nadávať žiakov na učiteľov či učiteľky. Oni to nemajú v krvi. Ani dospelí, ani deti. Nekritizujú nikoho a nič. A ako som si všimol, keď som minulý rok učil, učitelia sú tiež výborní a majú radi žiakov, vážia si ich. Tak ako aj v Námestove.
Deti sú v angličtine asi dva roky pozadu oproti vám, teda oveľa slabšie, lebo na prvom stupni majú problém čítať anglické, čiže latinské písmená a okrem toho, mnohým sa v hlave mieša ruský a jakutský jazyk.
Kto sa zle učí, zoberú ho na niekoľko mesiacov niekam do špeciálnej internátnej školy. Žije celé mesiace bez telefónu, bez internetu, domov ide len na prázdniny, a potom zas do špeciálnej školy.
Mnohé deti môžu navštíviť babku či dedka len v lete, lebo žijú tak ďaleko, že musia letieť dve hodiny lietadlom a potom niekoľko hodín v špeciálnych terénnych autách po cestách- necestách, kým sa k nim dostanú. Tam potom prežijú mesiac bez signálu, bez internetu, medzi koňmi, senom, miliardami komárov a hryzúcich mušiek. No mnohí i tak si nemôžu dovoliť takéto „luxusné“ leto, lebo nemajú peniaze na lietadlo.
Deti i mladí jedia veľmi málo. Porcie v školskej jedálni sú menšie ako na Slovensku. Ja by som umrel, keby som jedol tak máloJ
A ako sú na tom deti s peniazmi? Skoro všetky veľmi zle. Teraz sú po meste bezplatné klziská, no detí tam nie je veľa, lebo nemajú euro a pol na prenájom korčulí. V lete som hrával futbal s chalanmi od 14 do 17 rokov. Prichádzalo ich tam veľa. Iba jeden si kupoval kolu a bagety, ostatní sa zložili na 5 litrovú čistú vodu a pili len tú. Jedlo žiadne, hoci hrali aj 4 hodiny vkuse. V zime k nám 6 chlapcov prichádza 2x týždenne polhodinu pešo, lebo nemajú 30 centov na autobus. A dva mesiace bolo stále pod -45, niekoľkokrát pod -50. Keď prišli, boli veľmi zmrznutí, no radi prišli. Keď ponúkame niekoľkodňový denný tábor pre deti, veľa detí si nemôže dovoliť prísť, hoci pýtame za 3 dni tri eurá na každé dieťa na jedlo, autobus, ceny, materiál na dielne. Veľa rodičov by chcelo prihlásiť deti na jazykovú školu či rôzne krúžky, no nemá nato peniaze. A tak deti mimo školy len hrajú sa tupo na mobiloch, či spia. Taká škoda.
Deti, vážte si to, že môžete chodiť na angličtinu, hudobné, tanečné či športové krúžky. Že vám to rodičia zaplatia. Že môžete chodiť do detského orchestra, k saleziánom či na erko -stretká. Že máte veľa krásnych, hodnotných a dostupných ponúk.
A vy deti a mladí, ste bohatstvo aj v kostole. My tu máme jedného 10- ročného miništranta raz za dva týždne, nemáme žiaden zbor. Deti prichádzajú na svätú omšu len raz za mesiac. Vôbec nič nevedia o Abrahámovi, Mojžišovi, Jánovi Krstiteľovi, apoštolovi Pavlovi, ani o Duchu Svätom, proste nevedia nič. Buďte vďační vašim rodičom, starým rodičom, učiteľom, kňazom, že vy toho viete veľmi veľa o našej viere. A buďte im vďační, že vás chcú vziať na svätú omšu. V nedeľu i cez týždeň. Tu deti musia cestovať skoro hodinu do kostola z rôznych chudobných štvrtí mesta. Navyše sa boja ísť samé, lebo medzi obytnými domami behajú agresívne potulné psy a niektoré deti sa boja aj divých koní, čo vyžierajú smetiakyJ
Buďte radi, že ste na Slovensku. A ešte raz vďaka, že pomáhate saleziánom, mladým a deťom tu v Rusku.
Váš don Laco
