Sedempočetníci

Pomenovaním svätí sedmopočetníci či svätí slovanskí sedmopočetníci sa označujú svätí Cyril   a Metod a ich piati najvýznamnejší učeníci a spolupracovníci – svätí Gorazd, Kliment, Naum,   Angelár a Sáva. Prečo svätých  solúnskych bratov a ich učeníkov východný a západný svet  vníma ako svätcov a hodných nasledovania? V čom sa prejavuje ich svätosť, že slúžia ako     príklad aj pre dnešnú dobu?. Svätosť týchto siedmich mužov možno vidieť v hodnotách, ktoré  žili a odovzdávali ďalej, v skúškach a utrpeniach, ktoré pre svoje životné povolanie podstúpili.  Ich svätosť vidieť aj v diele, ktoré obecne vykonali pre cirkev a pre slovanské národy.  Spoločnými vlastnosťami boli obetavosť, pokora, skromnosť a múdrosť, nábožná a morálna  čistota, utrpenie, vernosť povolaniu a cirkvi.

Svätý Cyril (pri krste nazvaný Konštantín) – narodil sa roku 827 v Solúne v rodine zámožného cisárskeho úradníka Leva. Sv. Cyril bol mimoriadne nadaný a vzdelaný človek, no odmietal všetky vysoké posty a hodnosti, cirkevné i svetské, ktoré mu opakovane ponúkali. Dal prednosť modlitbe a tichu a pred lukratívnymi ponukami utiekol do ústrania: Sv. Cyril mal všetky predpoklady na úspech – výnimočné vzdelanie, výborné rodinné zázemie, styky na najvyšších miestach (študoval spolu s budúcim cisárom), dobré konexie (logotét – cisársky poradca ho chcel za zaťa), dostatočné  finančné zázemie. Napriek tomu sa vzdal kariéry, nešiel za úspechom a osobnou slávou, ale za Božím hlasom a povolaním .

Svätý Metod – narodil sa okolo r. 815 v Solúne, bol starším bratom sv. Konštantína-Cyrila. Po štúdiách bol vďaka svojim schopnostiam poslaný ako archont (správca) do oblasti severného Grécka, ktorá bola osídlená prevažne slovanským obyvateľstvom. Spolu s bratom Cyrilom sa zúčastnil na misii k Chazarom (a asi aj k Saracénom) a napokon aj na jeho poslednej misii na naše územie. Obdivuhodná bola jeho pokora, s ktorou sa podriaďoval svojmu mladšiemu bratovi. Po jeho smrti sa stal hlavou byzantsko-slovanskej misie. Pri svojom pôsobení medzi našimi predkami si musel vytrpieť aj dva a polročné franské väzenie, z ktorého bol vyslobodený až na zásah rímskeho pápeža     Hadriána II. Ten ho predtým vysvätil a ustanovil za arcibiskupa pre Veľkú Moravu. Metod s učeníkmi dokončil preklad Svätého písma a ďalších kníh.

Svätý Gorazd – narodil sa okolo r. 830, pochádzal z okolia Nitry zo vznešeného rodu. Už pred príchodom byzantsko-slovanskej misie získal vzdelanie v niektorej franskej kláštornej škole, čomu nasvedčuje aj to, že bol „učený v latinských knihách“, teda poznal latinský obrad (čo ostatní učeníci asi nepoznali). Krátko pred Metodovou smrťou mu položili jeho učeníci otázku, koho pokladá za vhodného, aby bol jeho nástupcom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja." Metod si teda vybral Gorazda, popredného kňaza a pomocníka, ktorého  nazval  učeným a pravoverným mužom.  

Svätí Kliment, Naum,  Angelár a Sáva -  hoci nepoznáme ich životy a dielo dokonale, zachované pramene nám vykresľujú ich osobnosti a dokumentujú hodnoty, ktoré žili. Sú to hodnoty, ktoré tradičná európska spoločnosť postavená na kresťanských základoch vnímala a podnes vníma ako znaky svätosti. I moderná a sekulárna spoločnosť môže tieto hodnoty vnímať ako aktuálne a dôležité, ako hodnoty všeľudské, prekračujúce hranice jedného náboženstva, filozofického  smerovania, kultúry, spoločnosti, kontinentu. Pre Slovanov je potvrdením ich svätosti aj dielo, ktoré vykonali a ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo národný a kultúrny rozvoj slovanských krajín. Veď „nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí.“ (Lk 6, 43-44)

Svätí sedmopočetníci - orodujte za nás!