Na svätého Jána otvára sa letu brána. Tak hovorí pranostika. Je 24. jún – deň ako stvorený na výlet. Máme po klasifikačnej porade, neťažia nás starosti spojené so školou, len pár dní do prázdnin. Výlet je ozaj zaslúžená odmena po náročnom školskom roku. Náš výlet bol troška netradičný - za ľudovou tradíciou. Poďte si prečítať a pozrieť, aký bol výlet žiakov a žiačok 5. ročníka so svojimi učiteľkami.
Cieľom cesty bola malebná dedinka Čičmany. Štýl bol vopred jasný. Nalaďme sa na ľudovú nôtu, okom aj uchom. Po ceste do Čičmian sme sa zastavili v Rajeckej Lesnej pozrieť si Slovenský betlehem. Do dreva vyrezané kultúrne pamiatky Slovenska oživené pohybujúcimi sa postavami remeselníkov. Na netradične stvárnenej „mape“ Slovenska sme spoznali Svätú rodinu v maštaľke, Oravský hrad aj čičmianske drevenice.
V Čičmanoch nás čakali Kubko s Maťkom - valasi, hudobníci, znalci slovenskej ľudovej architektúry. A tak sa nám postupne aj predviedli. Zahrali, zaspievali, previedli nás svojou dedinou, čo to porozprávali o zvykoch našich predkov s humorom, ba aj vážne.
Všetkých nás zasvätili do tajomstiev čičmianskych dreveníc. Počúvali sme, ako sa drevenice stavali, odkiaľ brali ľudia inšpiráciu, keď svoje domy maľovali. Zdobenie drevenice sme si neskôr mohli vyskúšať na malom domčeku, ktorý sme si odniesli domov ako suvenír.
Kubko s Maťkom nezapreli v sebe valachov a nechali nás dokonca aj ovcu podojiť. A veru sme pri tom mali ukrutnú zábavu. Hoci nám v tom teple do spevu veľmi nebolo, keď valasi – muzikanti spustili na fujare, hneď sme sa k nim svojim spevom pridali, ba dokonca sme sa naladili na valašskú pesničku o ovečke.
Posledné číslo programu bolo len pre pozorných a odvážnych. Žiaci, ktorí poznali odpoveď na ťažké kvízové otázky, si mohli vyskúšať práskanie bičom. Ak ste si mysleli, že bič mali v rukách chlapci, omyl. Vedeli dievčatá, tak teda práskali. A išlo im to výborne.
Namiesto nákupného, či obchodného centra sme si nakúpili v obchode so suvenírmi. Drevené, hlinené, kožené „handmade“ kúsky. Netradične tradičné.
V Čičmanoch bola pohoda a pokoj. Slabý vánok a ruch sme robili vari len my svojou prítomnosťou. Ale tak akurát, aby sme nerušili. Tie vtáčatá, čo o dušu štebotali v tieni líp. V Čičmanoch akoby zastal čas. A myslím, že aj my sme na chvíľu zastali. Pobudli sme si tam spolu učiteľky so žiakmi na ideálnej vyučovacej hodine v závere školského roka. Dobrý pocit.
p. učiteľky Lucka, Majka a KatkaPS: Spoznali sme, čo „doma“ máme. A preto svoj zážitok posielame ďalej. Ak aj vy chcete navštíviť Čičmany, info nájdete aj na www.cicmany.net
Fotogaléria