Dňa 13. mája 2024 sa žiaci deviateho ročníka zúčastnili dejepisnej exkurzie v poľskom Osvienčime. Navštívili tábor Auschwitz – Birkenau, prešli po autentických priestoroch bývalého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora.
Niekoľko myšlienok samotných deviatakov:
„Pri príchode ma prekvapilo, že ten koncentračný tábor bol taký veľký.“
„Keď sme videli baraky, krematóriá, hliadkovacie veže, ostnaté drôty už vtedy som si povedal kde až môže zájsť nenávisť človeka voči inej rase.“
V knihách a filmoch je toto miesto ukázané ako veľmi pusté, tmavé, všade je len blato, vysoké ploty s elektrickým napätím, ostnaté drôty...No keď sme tam prišli, realita bola úplne iná. Všade bola zeleň, skoro ako v parku.“
„Bolo tam veľa väzenských ciel, ale najviac ma zaujala miestnosť, v ktorej boli 3 malé trestanecké cely, kde museli celú noc stáť štyria väzni a na druhý deň pracovať.“
„Keď som si predstavila seba na ich mieste, naplnil ma strach, bolesť, hnev...Oni sa tam museli tlačiť šiesti na jednej posteli, plnej hmyzu, v chlade, nepohodlí...Naozaj som vďačná za moju izbu a posteľ.“
„ Je niečo hrozné vidieť, že ľudia, ktorí nikomu nič zlé neurobili, museli toto zažiť a trpieť tam.“
„Zaujala ma cela, v ktorej zahynul Maximilián Kolbe – obetoval sa za druhého väzňa. Pápež Ján Pavol II. tam venoval sviecu na pamiatku.“
„Do tábora ich priviezli vo vagónoch pre dobytok, kde mnohí aj zomreli.“
„Zaujal ma nápis na bráne: Arbeit macht frei – práca oslobodzuje. Písmeno B, ktoré bolo otočené naopak.“
„Bol som udivený z toho, koľko veľa vecí tam bolo – vlasy, kufre, nádoby, okuliare, topánky, protézy,...“
„Pre mňa také najviac zarážajúce a brutálne bolo, keď sme boli pri múre smrti, plynových komorách...“
„Väzni nemali inú možnosť len myslieť na svoje prežitie, pretože inak by umreli oveľa skôr.“
„Keď sa človek započúva do tých príbehov a zamyslí sa nad tým, že tá topánka mala svojho majiteľa, alebo že tie vlasy sú skutočné, tak to je strašné...a vtedy, keď to človek vidí a fakt sa nad tým zamyslí, tak vtedy pochopí, že má naozaj šťastie, že má čo jesť, piť, má svoju posteľ, že sa má kde osprchovať... zároveň mu ide hlavou, ako môže byť niekto tak krutý, že dokáže zabiť, ubližovať, týrať.“
„Prekvapili ma tie plynové komory, aké to tam bolo a všade bol taký ťažký dusný vzduch, stále som tam cítila ten smútok a tú bolesť, ktorú prežili nevinní ľudia.“
„Na tejto exkurzii ma zaujali tie dve tony vlasov čo tam boli.“
„Prekvapilo ma to prostredie. Nepôsobilo to veľmi ako koncentračný tábor, ale skôr ako park, pretože tam boli všade stromy, krásne zelená tráva.“
„Nechápem, ako môžu niektorí ľudia tvrdiť, že sa niečo také nestalo, že holokaust nikdy nebol. Mali by tam ísť a uvedomiť si, čo sa vtedy dialo.“
„Osvienčim mi ukázal, aké dôležité je pamätať si históriu, aby sa takéto hrozné veci už nikdy nestali.“
„Z týchto vecí som bola šokovaná a znechutená, že ako sa mohlo niečo tak veľmi neľudské stať. Preto si myslím, že by si ľudia mali viac vážiť a byť vďačný za veci, ktoré máme a hlavne za mier.“
„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“ George Santayana
Mgr. Mária Ondrošová
