Medzinárodný deň materinského jazyka si pripomíname každý rok od februára 2000. Slovenský jazyk používame denno-denne ako náš materinský a možno si ani neuvedomujeme, aká je to vzácnosť a dôležitosť osôb, ktoré nás ho naučili v detstve. Veď už aj P. O. Hviezdoslav to „vyslovil“ slovami básne:
Mňa kedys’ zvádzal svet (úryvok)
Mňa kedys’ zvádzal svet, mi hovoriac:
Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!
jak biedny nástroj ona pre snem prác,
čo žitím srdca sú a duchu pýcha…
Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim,celok života,
môj pokrm dobrý,moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Žiaci 7.B pracovali v skupinách, objavovali skryté významy slov dávnom minulých, správne priraďovali správne spisovné tvary k nespisovným. Prostredníctvom obrázkových zrniek múdrosti odhaľovali slovné znenie prísloví.
Tiež „privoňali“ k predmetu geografii, konkrétne témam a mestám nášho Slovenska, kde hľadali a tipovali si, kde sa napr. nachádza Havaj, Krvavé Šenky, Radôstka a pod.
Keďže jednou z úloh bola oprava pravopisných chýb v texte o hokejovom zápase, využili sme na ilustračné foto našich kolegov: p. asistentku Z. Kleinovú /roztlieskavačka/, p.uč. I. Jendrušák /tréner/ a samozrejme, p. kaplán A. Bránický /hokejista/, tieto masky predstavovali na školskom karnevale. Veríme, že tieto a mnohé iné aktivity realizované na jednotlivých vyučovacích hodinách ,budú podporovať lásku k hovorené, či písanému slovu, čiže nášmu materinskému jazyku.